I. Roky hľadania

Autor: Miloslav Bartos | 20.2.2013 o 18:00 | Karma článku: 1,00 | Prečítané:  244x

Niekedy som plakal a netúžil po ničom – len spať, nekonečne dlho. Sledoval ľudí, ako chodia okolo stromov – bez povšimnutia, tí, ktorí ma nepoznali. S tými, v ktorých ostali matné spomienky. Aj tie vypršia.

Sníval som o tom, ako myšlienkami zavládne pokoj.

1.jpg

Bezbolestný spánok, roky stratia hranice, dni význam a noc čaro.

Všetko bude v pôvodnom stave. Ako pred narodením.
Biela tma pod viečkami, v snoch, o nesmrteľnej láske.

Prázdno. Prach túžob.

V rohu schúlené otázky „kde si?“, „čo cítiš?“ a „kam vedie tvoja cesta?“.

2.jpg

Chcel som naozaj tak veľa?

V krajine večného dažďa.
Nikto sa nepýtal.

"Či v teba verím?"

"Že ťa raz nájdem."

3.jpg

Aj tak som odpovedal.

"Že neexistuješ..."

"To sú len márne sny!"

4.jpg

(Prvým bozkom si mi šepkala.)

"Tak prečo si čakal?"

5.jpg

"Možno si len srdcom veril.
Že sa nájdeme.
Že pocítiš slobodu..."

6.jpg

(Niekedy len čas vyrieši otázky.
Dnes by som ti povedal:)

"Áno, už viem,
prečo som celý život bdel."

~×××~

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Ficovi nestačila porážka Danka, potreboval ho úplne zosmiešniť

Čo by Fico nesmel urobiť, ak by postupoval podľa ústavy.

KOMENTÁRE

Keď je prezident Zeman bojovníkom za pravdu

Najnovšie ocenenie je mnohým Čechom na smiech.


Už ste čítali?