Spektrum smútku

Autor: Miloslav Bartos | 20.2.2013 o 23:21 | Karma článku: 9,45 | Prečítané:  265x

„Bylo tu však něco krásného co drtí, odvaha a radost z života i smrti.“ (V. Nezval, báseň Edison) ~ a  bol tu aj tvoj pohľad, dotyk rúk, naše hodiny, medzi ľudmi a predsa len my dvaja. Kúsok nekonečna na strome márnosti.

I.

Sledoval som tvoju tvár, črty - vryté z rokov,
keď sme o sebe nevedeli.

Myslel som na tvoje slová,
ktoré si mi často hovorila.

"Že by si nechcela vedieť, čo príde."
"Či budeme spolu, sa rozídeme."

Je náš vzťah stromom,
ktorý nemožno presadiť?

2.jpg

Sledoval som tvoju tvár, tvoje oči - plné skúseností z rokov,
keď sme o sebe nevedeli.

Myslel som na moje slová,
ktoré som ti len raz povedal.

V otázkach:

"Myslíš, že som nešťastne veselý?"
"Alebo šťastne smutný?"

3.jpg

"Asi by mi nikto neuveril, ak by som mu povedala,
ako často sa smeješ".

Boli tvoje slová.

II.

Často neviem a predsa cítim.

Že je tu niečo ťažkého, čo drtí...

4.jpg

smútok, clivosť, úzkosť

5.jpg

zo života i smrti.

6.jpg

"Bez toho by si nevedel už dnes...
že to všetko, čo máme, bude tisícky rokov blúdiť vesmírom."

7.jpg

"Ako záblesky dávno stratených hviezd, ktoré snímaš

z augustového, polnočného neba."

~×××~

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Ficovi nestačila porážka Danka, potreboval ho úplne zosmiešniť

Čo by Fico nesmel urobiť, ak by postupoval podľa ústavy.

KOMENTÁRE

Keď je prezident Zeman bojovníkom za pravdu

Najnovšie ocenenie je mnohým Čechom na smiech.


Už ste čítali?