Posledná

Autor: Miloslav Bartos | 9.3.2012 o 8:40 | (upravené 18.10.2013 o 12:20) Karma článku: 11,75 | Prečítané:  356x

Keď zhasnú vo mne posledné city,
jeden nikdy nezhasne,
v podkroví, v prítmí,
kvitnú kvety
a menia sa na básne

Sedmostuhá letná dúha,
z lúčokvapiek v prameni,
nič nezmizne, nezanikne,
len sa v iné premení.

Keď zhoria vo mne posledné túžby
jedna nikdy nezhorí,
premeniť sa na motýľa,
dávnych rokov,
nádvorí...

Dvojživotné jedno-puto,
z láskovodnej záhrady,
nič nezmizne, nezanikne,
len sa iným nahradí.

Keď posledná krv prejde srdcom,
ešte raz poviem si - tu som,
ešte raz poviem si - chcem,
s rosykvapkou na perách,
poviem tíško - ďakujem.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Ficovi nestačila porážka Danka, potreboval ho úplne zosmiešniť

Čo by Fico nesmel urobiť, ak by postupoval podľa ústavy.

KOMENTÁRE

Keď je prezident Zeman bojovníkom za pravdu

Najnovšie ocenenie je mnohým Čechom na smiech.


Už ste čítali?