Na dlani

Autor: Miloslav Bartos | 28.3.2013 o 8:00 | (upravené 28.3.2013 o 9:51) Karma článku: 1,42 | Prečítané:  359x

Slová sú len kvapkami z potoku citov.

Chytám prvú, siedmu, dažďovú a ich mená,
skrývajúce zlomky prúdov,
vkladám do listu pre teba.

Či ich je málo, veľa, viem, že sa nepýtaš.
Dve by povedali všetko podstatné,
ale to by som ti nepovedal.

Že som videl snehovú dúhu,
z vločiek čarujúcich svetlokrásne záblesky.

Na rozhraní ranných lúčov.

Pripomínali mi nás, keď sme spolu.
Pripomínali mi čas, keď tie isté vločky padali.

Za ticha bdiacej tmy.

Ako teraz, keď sa mesiac pýši svetlom slnka.
Nad mestom a za oknami.

Mojím, tvojím, budúcim.

Kde ti raz budem šepkať, že najkrajšie na mne
je moja láska k tebe a ty sa usmeješ slovami
„veď, to na tebe najviac milujem“.

Úsmevy sú čisté ako prameň.

Ale len jeden delí svetlo na farby.
Dnes ráno, zmizla hmla.

Keď som rozprestrel tvoj prvý na dlani.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár.


Už ste čítali?