Za oknami

Autor: Miloslav Bartos | 12.2.2013 o 17:55 | Karma článku: 11,10 | Prečítané:  274x

Niekedy ráno, v tme, posteľ z betónu a pocit ako v prvý deň, keď som sa narodil. Alebo v posledný, či vo všetkých zároveň. Viem len, že prichádzaš. V prvej myšlienke – a v tej chvíli ako som už takmer na dosah ruky, zisťujem - ďaleko za hranicou dovoleného – že celý čas čakáš, že to ja bežím k tebe.

Aby som ťa konečne uniesol.

Do môjho sveta.

1.jpg

A už viacej nepustil.

Iba, ak by si chcela.

Ale ty vieš, že najpevnejším putom...

2.jpg

...je dobrovoľná závislosť.

3.jpg

Možno to už dávno od nás nezáleží.

Čo chceme. Čo máme.

4.jpg

Čo príde.

Možno celý vesmír vznikol kvôli Tebe.

Aby som ťa hľadal.

Našiel.

5.jpg

Miloval.

~××~

Tým pádom splnil vesmír svoj účel.

Aj ráno, myšlienky.

Náš beh, oproti.

6.jpg

Všetko, úplne všetko, čo kedy vzniklo a
čo sme stratili.

Len ťa mať.

Na dosah ruky.

7.jpg

S vesmírom.

Alebo bez neho.

~××~

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár.


Už ste čítali?