Útek zo Siemens City

Autor: Miloslav Bartos | 2.12.2012 o 15:30 | (upravené 2.12.2012 o 16:09) Karma článku: 2,90 | Prečítané:  518x

Po štrnástich rokoch v tej istej budove nás v septembri prekvapila zmena pracovného miesta. Sľuby, že to a to bude lepšie sa nesplnili. Práve naopak - no veľmi sa o tom rozpisovať nebudem, lebo keď si to tí tam "hore" (ako sa tak pekne hovorí) dajú preložiť do nemeckého jazyka, veľa tým nezískam. Nie, nepracujem vo firme Siemens - ako by mohol názov článku našepkať, neviem či by ma za tento článok skôr pochválili alebo vyhodili. Len som práve trochu vnímavý v téme "aké by mohli byť pracovné podmienky" a chcem zdieľať to, čo som videl a ako som odtiaľ utiekol.

Jasne. Jeden povie, že človek môže byť rád, že má prácu a ja poviem, že firmy môžu byť spokojné, že tam toľko života, slobody, vymieňame za peniaze. Nechajme ich bokom, tak ako aj náplň práce a medziľudské vzťahy. Pracovné prostredie je tiež jedným z faktorov.

Keď ho rozdelím na tri druhy,

  1. nevyhnutný priestor, kde sa pracuje
  2. "účelový", na iné aktivity (chodby, jedálne a pod.)
  3. extra priestory, ktoré nie sú nevyhnutne potrebné -

tak sa odvážim tvrdiť, že práve tým tretím môže neviditeľná pani Firma najpriamejšie ukázať: ako jej záleží na zamestnancoch a taktiež, čo si môže a chce dovoliť do spokojnosti investovať. Samozrejme, píšem o ideálnych podmienkach, keď človek nerieši akútnejšie problémy. Siemens City je aspoň pre návštevníka dobrým príkladom, o tom, ako sa tam pracuje som čítal - neviem to overiť, tak to vynechám.

I. Návšteva, 18:30

Druhá návšteva v Siemens City, vo viedenskej časti Floridsdorf.
"Mesto" v meste bolo otvorené 11.6.2010

[za nasledovnými fotografiami sa skrýva druhá]

1.jpg

Už pri prvej návšteve som si všimol
krásne plytvanie extra priestorom.

Siemens sa buchol po vačku, 150.000.000€
projekt. Vstupná hala je fascinujúca aj pre mňa,
hoci mám radšej staré ruiny.

2.jpg

Vstup nebol úplne jednoduchý - vrátnik, detailista;
nepozdával sa mu môj neplatný občiansky,
asi si myslel, že im ukradnem fotelku alebo nejaký kvetináč.

3.jpg


Vo vnútri sa skrýva veľa nečakaných prekvapení,
cestovná kancelária, banka a rôzne "inštalácie" tohto typu...

4.jpg


Rôzne zdroje svetla pôsobia sterilno-príjemne.
Budova Siemens City získala ako prvá v Rakúsku
LEED-Gold certifikát (Leadership in Energy and Environmental Design).

5.jpg


Do 30 metrovej hĺbky vložili 120 stĺpov, s priemerom jeden meter,
ktoré používajú v zime na kúrenie a v lete na chladenie.

(Lašovanie po rôznych miestach, pred samotnou návštevou.)

6.jpg

Fotografovanie mi pridalo na "drzosti", aspoň mám výhovorku!

7.jpg

Prekvapil ma voľný prístup na rôzne miesta,
to je asi dôvod vrátnikovej pedantnosti.

8.jpg

Čítal som: 200m² slnečných kolektorov ohrieva teplú vodu.
Na streche som nebol...

9.jpg

Lákajúce miesta na posedenie...

10.jpg

...pri káve.

11.jpg

Posledný záber pred návštevou,
nevedel som ako dlho tam budem.

12.jpg

×××

22:45 - na ceste domov, ale nejako sa mi nechce.

13.jpg

Dobrovoľne sa priznávam - pocit špíona je príjemný.

14.jpg

Svetlá strácali na intenzite a pár metrov pred vrátnikom,
ktorý ma ešte nevidel...

15.jpg

som zistil, že nemám plastickú kartu návštevníka,
ani formulár s podpisom - koho som navštívil.

16.jpg

Niekde som to nechal ležať.

Keď už som taký špión, musím sa dostať von, bez karty a aj bez diskusie.

22:55 - cez tieto dvere som sa nedostal.

17.jpg

Na dvore tiež nebola viditeľná možnosť, ako zdúchnuť.

19.jpg

V jedálni... tu by ma hneď našli...

20.jpg

23:15 - došiel som k trom záverom:

1) nevyznám sa tu

21.jpg

2) von sa dostanem zaručene cez dvere, ktorými som prišiel

22.jpg

3) núdzový východ bude asi kamerami strážený

23.jpg

II. Útek, 00:00

Chcel som sa vyhnúť otázkam, zapadol do fotelky a rozmýšľal.

V tom...

[za nasledovnými fotografiami sa druhá neskrýva,
nebolo veľa času a svetla na také špásy -
okrem toho, fotoaparát hlučne cvaká 8^]

25.jpg

Počujem kroky, postavím sa a vidím...

(ako vrátnik ide na "prechádzku")

26.jpg

Išiel som rovnakou cestou ako on, len
opačným smerom - von.

(pred východom som si všimol za pultom druhého, on mňa nie)

27.jpg

Ešte som sa obzrel, či ma niekto sleduje.

28.jpg

Ale to len nový deň začal strašiť,

29.jpg

budova zaspala

30.jpg

a ja som s úsmevom špióna zmizol v tme.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?