Stromy, ktoré chceli utekať

Autor: Miloslav Bartos | 29.11.2012 o 19:07 | Karma článku: 11,38 | Prečítané:  583x

„Aforizmy životnej múdrosti“ od A. Schopenhauera je jeho najčítanejšou zbierkou myšlienok, vložených do knihy, ktorú by som si bez váhania zobral na opustený ostrov. Veľa slovami povedať málo, to nie je vzácne umenie; málo slovami vyjadriť veľa – podľa toho možno rozpoznať Majstra. Tvrdením „aj pri rovnakých podmienkach, každý žije v inom svete“ vylúčil možnosť jeho kompletného pochopenia. Mal svoj svet, ja mám svoj, ty máš svoj.

Ľudia s veľkým prienikom myslenia a cítenia si budú lepšie rozumieť ako tí, ktorí komunikujú cez sklo. Schopenhauer dlhodobo takýto prienik s inými nenašiel a podľa jeho kníh usudzujem, že aj keby sa také niečo rysovalo, on by utiekol. Ani Goethe mu „nestačil“, ich protichodný názor na náuku o farbách a svetle ich priateľstvo z roku 1813 schladil.

Mizantrop, s negativistickým postojom, je spoločným menovateľom výrokov, aké sa mi dostávajú do uší na jeho adresu, keď diskutujeme o jeho filozofickom odkaze. Myslím si, že je to tým, že jeho vety pôsobia desivo, ale myšlienky, ktoré do nich – bez použitia čo i len najmenšieho náznaku citov – zabalil, sú často tak ostro pravdivé, že sa človek na nich môže porezať.

[Za každou fotografiou sa skrýva druhá]

1.jpg

 

Nebudem z knihy citovať, zopár útržkov by to všetko len zbytočne skreslilo – slovenské vydanie som nenašiel, české je dostať pod menom „Aforismy k životní moudrosti“. Viem, že si to nikto neobjedná (Schopenhauer učil, človek má vychádzať z najhoršieho 8^) – ale pre tých, ktorí majú chuť na niečo veľmi čitateľného, vrelo odporúčam knihu Léčba Schopenhauerem.

Aby tento článok neskončil úplne nemastno a neslano, zopár úlomkov, časť z jeho a časť z môjho sveta.

×××

I. O tom, kým kto je

Charakter človeka je ako strom. Nemenný.
Menia sa podmienky, v ktorých sa nachádzame, temperament,
ale nie náš charakter. Každý žije v inom svete.

2.jpg

Naše city, to sú korene, hlboko v zemi.

3.jpg

Ktoré bežne nevidíme, zahalené zemou.

Ukazáť ich je spojené s rizikom stratenia stability.

4.jpg

Tak ich veľa ľudí skrýva. Hrdo ukazuje ich neoblomnosť.

Za cenu samoty,
ktorú si niekedy ani neuvedomujú.

5.jpg

II. O tom, čo máme

Často vidíme ako sa deti smejú.

6.jpg

 

A dospelých - s kopou peňazí, ktorí nie sú o nič šťastnejší.

7.jpg


Práve naopak.

8.jpg


III. O tom, čo predstavujeme pre iných

Preceňovanie názorov iných ľudí na nás
je prirodzenou, vrodenou vlastnosťou.

Keď sa podarí jej vplyv zmenšiť:
za odmenu väčšia vyrovnanosť.

9.jpg

 

Schopenhauer odporúča byť stromom,
jediným, na širokej lúke.

Ale ako sa tam dostať a prečo?
Aby našim koreňom nikto nekradol živiny?

11.jpg


Aby ná nás nikto nevrhal tieň?

12.jpg


Aby sme v kľude mohli rásť na slnku?

13.jpg

 

Mimo potoka.

14.jpg

 

Mimo iných stromov.

15.jpg


Ktoré sa nám niekedy nepáčia, lebo
nám pripomínajú niečo, čo nechceme vidieť.

16.jpg


Každý má niekedy chuť utiecť, aspoň na chvíľu.

Žiť spolu, medzi inými, znamená,

10.jpg

rozdeliť si vietor.

Tak sa ani
jeden
strom
nezlomí.

×××

Ďakujem za pozornosť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?