Odtiene smútku (16:39-17:45)

Autor: Miloslav Bartos | 2.11.2012 o 22:59 | (upravené 3.11.2012 o 6:48) Karma článku: 9,26 | Prečítané:  556x

Niekde v šere, v geografickej vzdialenosti dvadsaťdva kilometrov od miesta, kde práve skladám písmenka do slov a tie do viet. Niekde, kde sa chcem vrátiť len vtedy, keď si to budem sám želať, dážď padal na mlčiacich ľudí, ktorí si ho nevšímali.

Niekoľko metrov nad miestom, kde mi pred mesiacom Symetria
ukázala prázdne miestosti… v mne neznámych tvárach, mne neznámych ľudí,
som chvíľu z ich zamyslených čŕt čítal mne neprípustné spomienky.

Zbytočne, neviem o nich nič.

1002.JPG

Čas vrátiť sa do vlastných myšlienok. Posledné lúče.
Dážď zmizol a pomaly sa mení na odtiene noci, ruka v ruke s hmlou.

1004.JPG

Skupinka siluét odchádza, neobzerajúc sa na svetlo, ktoré priniesli.
(Pýtam sa sám seba, prečo práve tu? Prečo tento počet, kto to bol a komu ich venovali.)

1006.JPG

(Zbytočne. Aj o nich nič neviem. Hľadám 17b.)

1005.JPG

II. Odtiene farieb

(Premýšľam nad miestom, ktoré som pred chvíľou opustil.
Ako to miesto spájalo. Ešte vo mne rezonuje jeho ticho.
Nedávno som čítal „viera je dar“ – tak málo písmenok,
už ma dlho zamestnáva.)

(Wittgensteinove „O čom nemožno hovoriť, o tom sa musí mlčať“
mi vnúka úvahu o vzťahu filozofie a viery.
Nie je to presný protiklad?
Jeho veta jediným mostom medzi nimi?)

1050.JPG

(Neviem, blúdiac alejou a cestami, opäť na mieste, kde som už bol.
Presne ako v myšlienkach – 17b.)

1100.JPG

(Bleskom fotoaparátu osvetľujem čísla, niet sa koho spýtať.)

1880.JPG

(Svetielkujúce pole mi pripomenulo scénu, ktorú som videl ako dieťa.
Malé dvere a za nimi obrovské pole, plné horiacich sviečok.
Každá sviečka jeden život. Rôzne farby plameňov.
Rôzne dĺžky sviečok.)

1990.JPG

(Niekto ich môže len tak sfúknuť.)

1991.JPG

(Možno nie len tak - aj tak som sa tej predstavy bál.)

1994.JPG

(Dnes som si na ten strach prvý krát spomenul.
Na strach, že možno práve tá moja je krátka, že dohorieva.)

1995.JPG

(A ja o tom neviem.)

1997.JPG

(Ako sa predieram nocou, cítim opäť dážď.)

1998.JPG

(Pre každého, koho som dnes stretol, som mal tiež neznámu tvár,
z ktorej mohol nekonečne dlho čítať neprípustné spomienky.)

2000.JPG

Zbytočne.

1999.JPG

(Odchádzam, ak by ma niekto videl, možno by z mojich čŕt prečítal,...)

3000.JPG

(...že už dávno nemám z tej predstavy strach.)
(...že sa rád pozerám na oblohu.)

Aj keď prší.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

DOMOV

Schválili nezmysel? Nie, psy a mačky nebudú operovať zaživa

Novela zákona o liekoch nie je dramatická.

AUTO

Výrobu jediného osemvalca v histórii Škody stopla kríza

Škoda vyrobila len 49 kusov modelu 860.


Už ste čítali?