List do stratena

Autor: Miloslav Bartos | 28.10.2012 o 17:17 | (upravené 28.10.2012 o 19:22) Karma článku: 12,91 | Prečítané:  550x

Deväť rokov ti chcem napísať list. List, ktorý nebudeš nikdy čítať. Myslel som si, že čas je nekonečná veličina, niečo malicherné, nepodstatné. Nie medzi nami. Nie o nás. Nám cudzí pojem. Medzičasom viem, že je to pravda. Že sa nás netýkal.

[Za každou fotografiou sa skrýva druhá]

~×××~

Je toho veľa, čo som ti nestihol povedať.
Niekoľko mesiacov, sediac vedľa tvojho posledného listu.
Posledná strana. Tvoje otázky.

x29.JPG

Čakala si odpoveď?
Neverím, viem, že si vedela, že odpovede neexistujú.
Aký má život zmysel?

x6.JPG

Noc a deň, biela, čierna, sny a sklamania, slová a city.
Život je ten moment, keď slnečný lúč -
blúdiac stopäťdesiat miliónov kilometrov - dotkne tvoju tvár.

Ako jediný, len tebe patriaci

x11.JPG

Pred dvadsiatimi rokmi, keď sme boli spolu...
nikdy nezabudnem, doma som povedal, že
idem na chvíľu von.

x12.JPG

Dva dni sme boli spolu.

x17.JPG

Až na noc, sedel som celý čas v tvojej bytovke na schodoch.
Počúval všetky tie šťastné a nešťastné rodiny.

Ráno, keď si vyšla von a mama sa ťa pýtala „kam ideš?“ –
tvoje „len tak von“ som počul.

x13.JPG

Na námestí sme si hovorili slová, ktorým sme nerozumeli.

x19.JPG

Prvý a posledný krát, keď si bola ty u mňa.
Pri Modre, v lese, už vtedy si mala v očiach bolesť.
Chcel som ti ju zobrať.

Nevedel som ako. Ani v tých pár listoch, po celé tie roky.

x3s.JPG

Keď už bolo neskoro... písal som ti list do stratena.

x1.JPG

Slová, „viem, že si tu...“. Nechcel som byť mágom,
čo má z kúziel strach.

Ani básnikom, čo sa vzdáva neba...

x2.JPG

...a nehľadá ťa viacej v tmách.

x34.JPG

Dnes ti chcem povedať, že ľudia sú ako stromy.
Túžia byť spolu, len ich konáre sa môžu dotknúť.

x8.JPG

Dnes ti chcem povedať, že ich listy sú snami, túžbami, spomienkami.
Bol začiatok leta v tvojom živote a ty si cítila prázdne konáre.
Že si opusteným stromom, niekde sama.

x30.JPG

Dnes ti chcem povedať, že les je krásny aj plný holých stromov.
Lebo po každej zime príde jar.

x25.JPG

Deväť rokov som ti nenapísal list.

List, ktorý by si nečítala.

x16.JPG

Myslel som si, že čas je nekonečná veličina,
niečo malicherné, nepodstatné.

x21s.JPG

Nie medzi nami. Nie o nás.

x22.JPG

Medzičasom viem, že je to pravda.
Že sa nás netýka.

a3.JPG

 

a11.JPGa2.JPG

~×××~

Život človeka sa končí až vtedy,

x23.JPG

keď posledná spomienka na neho vyprší.

~×××~

Venované S.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?