Mýlil som sa

Autor: Miloslav Bartos | 25.10.2012 o 16:45 | (upravené 26.10.2012 o 0:18) Karma článku: 5,31 | Prečítané:  485x

Sedíš oproti mne, farba očí ako kedysi... a tak sa do nich pozerám. Aj na vrásky, ruky, šediny, na všetko čo asi bolo, čo si si želal, kým si chcel byť, ale vidím len to, že si riadne zostarol. Roky som ťa hľadal. Teraz, keď ti môžem všetko povedať, som rád, že si si našiel na mňa čas.

(Včera. Pred polnocou...)

Ja ~ Pamätáš? O živote som nevedel nič, bola chladná noc, zamknutí v malej miestosti, prvý krát som sa ti pozeral do očí a ty si čakal, sediac v rohu, na dlážke. Nepočul som ťa dýchať. Nevidel strach v tvojich očiach, nevidel nič, ani pohyb tvojich pier, keď si šepkal, že nikdy nebudeš nikomu veriť. Kde si bol, ako si žil, spomenul si si niekedy na mňa?

(Zamysleno opätuje môj pohľad.)

On ~ Viem. Bolo to dávno. Niekedy na to myslím, keď mi je smutno, keď každú odpoveď delím na dve otázky a neviem prečo. Chýbal si mi. Naše augustové rána, v dome tichých prázdnin. Otvoril si dvere, všetko svetlo, nahromadené z nekonečných nocí, oblialo tvoju tvár a ty si chcel len tak bežať dolu ulicou, smerom k pošte, rýchlejšie a rýchlejšie. Na jej konci, tam, kde sa začína lúka, od radosti vzlietnuť. Pod sebou zanechajúc všetko, úplne všetko. Len si hovoril, že máš stále ten istý sen. Ja som ti hovoril "to je len sen".

(Hlboké ticho.)

Ja ~ Možno to nebol len sen. Ten sa vytratil z mojich nocí. Pocit ostal. Pocit, že čím rýchlejšie bežím, tým ťažšie sú moje nohy a v tej sekunde ako chcem vzlietnuť, presne v tom momente si uvedomím, že som na kolenách. Že len ja sám si môžem podať ruku a tešiť sa z každého kroku.

On ~  Ja viem. Sťastie patrí tým, ktorí si vystačia sami.

Ja ~ Tiež som si myslel, kým som nenašiel ju. Stala sa časťou mňa. Sľubovali sme si, že si nebudeme nič sľubovať. Očakávali, že nebudeme nič očakávať. Vtrhla do môjho života, bez pozvania. Ani neklopala, proste bola tu.

On ~ Poznám ťa zo všetkých najlepšie, raz si povedal: láska je len druh súcitu a samoľúbosti. Láska je len útekom pred strachom zo samoty. Na svete ja každý sám - to boli tvoje slová.

Ja ~ To bol niekto iný, niekto kto nosil moju tvár. Dnes už viem, mýlil sa. Každé ráno sa začína nový život. Každé zaspávanie je najkrajšia smrť; keď pred ňou ležíme vedľa seba, na stenách blúdia svetlá áut a rýchlo miznú v tichu polnočného šera. Dýchame našu existenciu. Vtedy viem, môj dnešný život bol dokonalý. Vtedy viem, ako som sa kedysi mýlil.

On ~ Ja viem.

(Odchádzam. Aj on odchádza.
Ostal len odraz nočnej lampy v zrkadle.)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Hofer neprehral, to len populizmus porazil sám seba

Víťazstvá radikálov či populistov nie sú samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.


Už ste čítali?