Aby mojím makro a tele objektívom nebolo v taške smutno,
kúpil som im nového spoločníka. Walimex „fish-eye“ 8mm.

Fotografia povie viacej ako tisíc slov – a tak som sa cez ”rybie oko“,
hneď cestou do Schönbrunnu, aj odvážil pozrieť.

Pred vchodom ešte dva pokusy, pred kostolom
"Maria Hietzing".

[Prvá zmienka o malej kaplnke z roku 1253]

Vo vnútri, úplne sám.

Ako prvé, pri fotografovaní s 180°
objektívom, som sa naučil neodfotiť vlastné boty...

Oblaky počítali: pršať-nepršať-pršať...
Rozhodne nie zrovna ten najlepší deň
na fotografovanie, ale čo už.

(Rybie oko by nemalo mať problém s vodou.)

(a ani tak s-trošku-šialenými perspektívami)

(na ktoré som z plazenia s makrom nebol zvyknutý.)

(z tejto fotografie som odrezal moje boty 8^)

Magnetické miesto, ...

...rozpoznať aj na hektických cvakoch objektívov.

Návšteva labyrintu, po prvý krát.

Na konci "blúdenia" - výhľad ako odmena.

Zatiaľ čo rybie oko hltalo Glorietu,
moje uši ohlušoval...

Vrtulník, ktorý pristál 50 metrov odo mňa...
a zaprášil aj rybie oko.

Vymienajúc objektív...

sledujem kontrast medzi Schönbrunnom,
ako asi pôsobil kedysi

...a s dnešným "moderným"...

...doplnkom.

Po intermezze historická atmosféra
opäť ovládla park.

Aj mňa.

Park je ešte plný kvetov.

Veľa miestam ako-keby sa ľudia vyhýbali.

Oprášil som rybie oko,

ktoré vníma okno ako sud.

Niekde po ceste,
nečakané stretnutie,
pozerá na mňa a pýta sa
"fotíš mňa?"

Jej sestra prišla a povedala

"odfoť radšej mňa".

8^)