Posledná

Autor: Miloslav Bartos | 9.3.2012 o 8:40 | (upravené 18.10.2013 o 12:20) Karma článku: 11,75 | Prečítané:  347x

Keď zhasnú vo mne posledné city,
jeden nikdy nezhasne,
v podkroví, v prítmí,
kvitnú kvety
a menia sa na básne

Sedmostuhá letná dúha,
z lúčokvapiek v prameni,
nič nezmizne, nezanikne,
len sa v iné premení.

Keď zhoria vo mne posledné túžby
jedna nikdy nezhorí,
premeniť sa na motýľa,
dávnych rokov,
nádvorí...

Dvojživotné jedno-puto,
z láskovodnej záhrady,
nič nezmizne, nezanikne,
len sa iným nahradí.

Keď posledná krv prejde srdcom,
ešte raz poviem si - tu som,
ešte raz poviem si - chcem,
s rosykvapkou na perách,
poviem tíško - ďakujem.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Gabčíkovčania: S utečencami problém nebol, viac vystrájajú mladí Srbi

V priestoroch zariadenia pre utečencov v Gabčíkove je ubytovaných niekoľko stoviek Srbov.

ŠPORT

Je starší ako jeho tréner. Dôchodca z Piešťan si trúfa aj na extraligu

Od mnohých spoluhráčov v klube je starší o štyridsať i viac rokov.

EKONOMIKA

Prečo dávame Slovákom v cudzine milión eur a kde sa združujú najviac

Do Ameriky, Austrálie či Ázie posiela štát každoročne státisíce eur.


Už ste čítali?